Keď Usain Bolt prvýkrát vtrhol na svetovú scénu, bolo to zdanlivo z ničoho nič. Väčšina ľudí mimo atletiky o mladom jamajskom šprintérovi nikdy nepočula.
Ale o to neuveriteľnejšie boli jeho úspechy, že v začiatkoch jeho kariéry sa mu to nielenže zdalo také jednoduché, ale rýchle autá, rýchle občerstvenie a zábava sa zdali oveľa dôležitejšie ako zisk zlatých medailí. Usain Bolt sa narodil v auguste 1986 a vyrastal v Trelawny na Jamajke so svojimi rodičmi, bratom a sestrou. Jeho disciplinárny otec cítil, že jeho malý syn je príliš lenivý pre jeho dobro, a tak mu dal prácu. Najviac nenávidel ťažké vedrá s vodou z rieky do domu. Bola to náročná práca, ale začala rozvíjať svoju postavu. Jeden z jeho učiteľov, Devere Nugent, si všimol jeho latentnú rýchlosť pri hraní kriketu v škole. Nugent navrhol, že jeho rýchlosť by bolo lepšie využiť v šprinte ako v kriketu.
Športová obuv do mesta
Obuv na prechádzky
Topánky na cvičenie
Mladý Bolt mal pochybnosti. Miloval kriket a tiež cítil, že jeho výška bola v behu nevýhodou, pretože mu bránila začať tak rýchlo ako niektorým z jeho spolužiakov.
Nugent si však čoskoro uvedomil, že všetko, čo Bolt potreboval, bol dôvod vyhrať, a tak ho podplatil jedinou vecou, o ktorej vedel, že Bolt bude kandidova, .jedlo.
Podarilo sa to a Bolt s ľahkosťou vyhral svojich prvých 100 m, pričom si užil nielen šťavnaté kurča, ktoré vyhral ako odmenu, ale aj rozruch, ktorý z víťazstva získal..
Potom, čo sa zúčastnil a vyhral ďalšie súťaže, bolo všetkým jasné, že je rýchly, a čoskoro mu ponúkli štipendium na William Knibb High School, školu zodpovednú za mnohých najlepších športovcov Jamajky.
Jedinou podmienkou školy bolo, že sa zameral skôr na beh ako na svoj milovaný kriket. Keďže ide o individuálny šport, nie o tímový šport, atletika mu dala výhradnú zodpovednosť za svoj vlastný osud, čo ho oslovilo, a tak súhlasil.
Usadil sa na 200 a 400 m, pretože mu umožnili maximálne využiť jeho kombináciu rýchlosti a vytrvalosti. Je iróniou, že pri spätnom pohľade si nevybral 100 m, pretože v športe panoval konsenzus, že to nie je vhodné pre vysokých športovcov.
Víťazstvo mu prišlo ľahko a okamžite ovládol svojich spolužiakov. Zatiaľ čo iní sa zdalo, že sa musia veľmi snažiť, aby vyhrali, pre Bolta to bola hračka a dokonca sa začal zúčastňovať na iných podujatiach, ako je skok do výšky a skok do diaľky, len pre zábavu a vyhral aj tie. Bol v takej inej lige, že jeho učitelia začali organizovať športový deň, keď bol preč na súťažiach, len aby dali šancu všetkým ostatným. Vo veku 14 rokov začal behať na Jamajku. Na svojom prvom karibskom regionálnom podujatí získal striebro na 200 m a 400 m a potom si odkrútil svoj medzinárodný debut na Majstrovstvách sveta mládeže 2001 v Maďarsku. Napriek talentu Bolt stále nebral beh vážne.
Jednoducho to nemohol vidieť ako svoju budúcnosť a hlavne sa mu nepáčila tvrdá práca, ktorá s tým bola spojená. Občas vynechal tréning, čo spôsobilo, že ho jeho tréner hľadal a ťahal späť do školy. Do problémov ho dostala aj jeho láska k vtipkovaniu. Keď sa cestou na Carifta Trials vykradol zo školskej dodávky a odviezol sa s kamarátom, jeho tréner spanikáril a zavolal políciu. Keď Bolt prišiel na štadión, polícia a tréner ho čakali a nahnevane ho posadili, aby sa s ním dobre porozprávali.
Hoci bol Boltovi neochotný bežec, tréneri ho odmietli nechať premárniť svoj talent. V zúfalej túžbe zhodiť 400 m predstieral zranenie na majstrovstvách sveta mládeže, aby zmeškal semifinále, ale jeho tréneri to videli a prinútili ho pretekať. Vo ‚vzdore‘ získal zlatú medailu na 200 m a vytvoril nový rekord.
Vo veku 15 rokov si Puma prvýkrát všimla Boltov talent a oslovila jeho manažéra Normana Pearta, aby s ním podpísal zmluvu. Pascal Rolling, šéf bežeckého marketingu Pumy, bol uchvátený jeho charizmou a bol svedkom toho, aký efekt mohol mať na publikum v roku 2002 na majstrovstvách Carifta.